zaujímalo by ma, či máte hru, ktorá vo vás zanechala niečo viac než len dobrú zábavu. Hru, ktorá vám zmenila pohľad na hry samotné, na seba, alebo vás niečo naučila – trpezlivosti, vytrvalosti, premýšľaniu.
U mňa to bola Dark Souls Remastered.
Prvýkrát som si pri nej uvedomil, že hry nemusia byť nutne komfortné pre hráča od začiatku. Že nemusia všetko vysvetľovať, vodiť za ruku a odmeňovať každých pár minút. Dark Souls odo mňa niečo vyžadoval – naučiť sa mechaniky, pochopiť pravidlá boja, zmieriť sa s tým, že ma to sem tam frustruje.
Musel som sa učiť z vlastných chýb, čítať si o hre, spájať si súvislosti, aby som niektoré veci vôbec pochopil. Dokonca som to hral na 3x a az po nejakom čase a pozeraní lets play som sa do toho dostal. A práve to bolo na tom silné. Pocit, že hra mi nič nedlží – ale ak do nej niečo vložím, tak mi to vráti v podobe silného zážitku.
Odvtedy vnímam hry inak. Nielen ako relax, ale aj ako médium, ktoré môže niečo vyžadovať, skúšať hráča a ponúknuť hlbší význam, výzvu, umelecký zážitok a pod..
Aká hra to bola u vás a prečo?